Už dlho som nič nepísal. Môj posledný článok bol dosť deprimujúci, keď sa nato spätne pozerám. Praha a celé prostredie nových ľudí a školy na mňa pôsobili zvláštne, neisto. Ale konečne sa mám celkom dobre. Aký bol zimný semester na medine v 1.ročníku z môjho pohľadu?
Keď sa pozriem dozadu, musím povedať, že všetko ubehlo strašne rýchlo. Určite každý z nás má ten pocit. Je to zrejme spôsobené tým, že človek možno ani nemá nejaké tie spomienky, ktoré by boli ako záchytné body a vypĺňali miesta v pamäti. Popravde, prvý semester bol celkom ľahký, aj keď sa občas bolo treba trochu viac učiť, bolo to viac-menej ako stredná. Ľutujem preto, že som nechodil viac von so spolužiakmi. Možno by som už vtedy zistil, že niektorí z nich sú fakt fajn a je s nimi naozaj sranda, že nie sú všetci strelení. Ďalšia vec, ktorá ma trochu mrzí, je, že som si mohol nájsť nejakú brigádu, alebo sa aktívnejšie venovať hudbe, ktorej tvorba mi stále dokáže pozdvihnúť náladu. Toho času bolo fakt dosť, len som sa flákal, ale sme ľudia 😉
Po úspešnom „skúškovom“ som bol necelý mesiac doma. Skúškovým by som to nenazýval. 2 skúšky na ktoré som sa učil dokopy necelý týždeň by sa podľa mňa ani nemali nazývať skúškové :D. Za ten čas som pochopil pár dôležitých vecí, ktoré by si mal podľa mňa uvedomiť asi každý vysokoškolák, ak mu to ešte nedošlo. A ak nie, tak to berte ako výťah mojich novosemestrálnych predsavzatí:
- Stredná skončila. Kamaráti sú tu stále, ale už to nikdy nebude ako počas strednej. Tým nechcem povedať že to bude už len horšie, ale celkovo si s nimi nebudete už mať toľko čo povedať. Žijme prítomnosťou a budúcnosťou, nie minulosťou J
- V novom meste ešte stále čaká plno príležitostí, tak ich nikdy neváhajte využiť. Nech je škola akokoľvek náročná. Study hard – party hard! Ak nás pozvú na pivo, párty – využime to, nikdy nevieme, kam nás vietor zaveje a čo to prinesie. Yes-Man!
- Nájdime si nejaké hobby, niečo, čo nás baví a napĺňa a venujme sa tomu naplno! Ľahko sa totiž môže stať, že ak nebudeme mať niečo na odreagovanie, časom nám začnú veci prerastať cez hlavu.
- Nájdime si nových priateľov. Čím viac ich človek má, tým menej sa cíti osamelý, tým viac príležitostí sa mu ponúka. Svet čaká!
- Asi posledné, v zozname, ale prioritne asi najvyššie, je škola. Nezabudnime, že sme prišli študovať. Hoci je to občas strašná otrava (skúste sa učiť histolu, pochopíte J )a človek by sa nato najradšej vykašľal, prišli sme do mesta, kde bývame, študovať. Všetko ostatné je s tým spojené, ale bez školy by sme tam ani neboli 😉
Toť moje „pätoro“ predsavzatí. Možno tento článok ani nemá zmysel, možno sa však nájde niekto, kto si z neho po prečítaní niečo odnesie. Dúfam, že si ho fakt aspoň niekto prečíta. A ak nie, tak si ho prečítam ja, spätne, na konci ďalšieho semestra aby som porovnal, čo sa zmenilo J
A aká mi pripadá medina teraz : Myslím, že teraz je všetko tak, ako má byť. Škola je v pohode, spoznal som pár skvelých ľudí, zistil som, že je toho veľa, čo by som chcel v živote dokázať a že toto je stále ešte len začiatok J
Ďakujem. Budem rád za vaše názory a odpovede J
Celá debata | RSS tejto debaty