Mnoho ľudí žije v tom, že výber VŠ technického zamerania „pochová“ študenta na intráku, za počítačom, s partiou divných, utiahnutých ľudí, ktorých životnými prioritami sú 2 veci: škola a internet. S ľuďmi, ktorí si neužívajú život mimo školy, večery trávia zavretí v izbe nad knihami, alebo počítačovými hrami. Jasné, že sa vie o ľuďoch, ktorí sú opakom tohto opisu, ale tí sú skôr výnimkou, myslí si väčšina môjho okolia…naopak profil medika, toho, ktorý sa na strednej toho dokázali naučiť kvantum, a vďaka tomu je v podstate na medicíne, je vcelku slušný – sú to ľudia inteligentní, chytrí, spoločenskí a častou vecou, ktorá ľudí napadá je fakt, že sa po svojich ťažkých skúškach vedia odviazať a zapíjajú nadobudnuté vedomosti.
Toto je jeden z najväčších omylov ľudí. Práve som sa stal študentom 1. ročníka medicíny v ČR, som Slovák, obyčajný chlapec z východného Slovenska. Poviem Vám jedno: ak by mi ešte niekto teraz tvrdil, že informatici sú čudáci a medici v pohode, asi ho prefackám.
Na medicíne som za prvý mesiac čo som tu, spoznal kopu nových tvárí. Na prvý pohľad úplne obyčajných ľudí, poväčšine gymnazistov z rôznych kútov ČR a SR. No postupom času, keď sa predmety a učenie začínajú hromadiť, tváre sa kryštalizujú do 3 skupín.
V prvej skupine sú „pseudodoktori“ – 80% ročníka, ľudia, ktorí zrejme od narodenia snívali o povolaní lekára a prežívajú práve svoj vlastný seriál Dr. House. Títo ľudia absolútne nespĺňajú vyššie spomínaný profil medika, pretože celý čas trávia nad knihami, študujú, aby prešli ročníkom na čo najlepšie výsledky a mohli sa na Facebooku chváliť/sťažovať sa, aká medicína vlastne je. Už teraz sa vidia v bielych plášťoch, a jediné, o čom sa s kamarátmi rozprávajú vo voľnom čase, je škola, škola, a zasa len škola. Proti týmto ľuďom nemám nič, len mi je z toho trochu zle…
Druhou skupinou sú flákači – každý sa diví, ale aj na medine sa nájdu, ako na každej škole -pohodoví ľudia, ktorú sú však okrajovou skupinou, ktorá sa tu dlho neohreje.
Treťou, a tiež malou skupinou sú tí, ktorí berú medinu, ako každú inú školu. Snažíme sa zvládať školu a zároveň udržiavať normálne medziľudské vzťahy. Ale väčšinou je nás tak málo, že sa pomaly ani nepoznáme v dave šprtov…
Poznám dosť ľudí z matfyzu a musím uznať, že s týmito ľudmi by som si mal čo povedať zrejme stále. Nemôžem tvrdiť, že sú to typy, ktoré nevychádzajú zo svojich internátnych izieb a celý čas trávia pri PC, programovaní, matematike, alebo iným spôsobom hrbenia sa na stoličke. Sú to ľudia, ktorí chodia von, zabávajú sa, školu berú síce ako povinnosť, no stále seriózne. Nežijú školou, žijú svoj život.
Tento článok možno píšem v rozhorčení z toho, že si začínam uvedomovať, kde som to vlastne skončil. V rozhorčení z toho, že neviem ako tu vydržím 6 rokov bez toho, aby sa zo mňa nestal jeden zdeformovaný „pseudoktor“. Každopádne, to, že sa niekto dokáže naučiť encyklopédiu naspamäť, neznamená, že je múdry. To si, prosím, pamätajte.
Streamo